Nie je veverička ako veverička

Do veveričkovitých patrí približne päťdesiat druhov. Líšia sa od seba veľkosťou a životným štýlom, väčšina z nich je aktívna cez deň. Charakteristickým rysom veveričiek je dlhý huňatý chvost, používaný ako kormidlo pri skokoch, signalizačný prápor miesto zvukových prejavov a izolátor chladu pri spaní.

Vo všeobecnosti existujú dva druhy veveričiek: zemné, s ktorými sa stretávame najviac na zemi, a stromové, ktoré žijú prevažne na stromoch. K zemným veveričkám patrí burunduk pásikavý, zemná veverička s trinástimi pruhmi (Spermophylus tridecimlineatus) pochádzajúca z Ameriky, psovia (rodCynomis) a čipmankovia (rodTamias). Medzi stromové veveričky patrí mnoho druhov z Indonézie, mj.veverička Prévostova (Callosciurus prevostii), a rôzne lietajúce veveričky roduPetaurista. Lietajúce veveričky milujú stmievanie. Za svoj názov vďačia širokému kožnému lemu medzi zadnými a prednými končatinami, vďaka ktorým môžu poletovať od stromu k stromu.

Niektoré veveričky žijú osamotene a spoločnosť ostatných vyhľadávajú len v dobe párenia, iné monogamne v pároch a ďalšie v skupinách. Ich jedálniček tvoria semená, plody, oriešky a iná rastlinná strava. Čas od času si pochutnajú aj na bielkovinách vo forme vtáčích vajíčok, hmyzu či dokonca mladých vtáčikov vybraných z hniezda.