Osmák degu sa predstavuje
Toto nenáročné, od prvého pohľadu roztomilé zvieratko pochádza z čílskych Ánd v Južnej Amerike. Pôvodne boli zaradení do veveričkovitých, až neskôr vedci zistili, že sa jedná o zvieratká, ktoré sú blízko príbuzné morčaťu. V polovici minulého storočia sa degu začali dostávať do laboratórií, kde boli pre svoju zlú schopnosť stráviť cukor skúmaní v súvislosti s cukrovkou a pre svoje sociálne správanie.
Degu je veľmi spoločenské zviera, žijúce v skupinách. V prírode sa najčastejšie pohybuje po skalách. Aktívny je skôr cez deň, najviac ráno a večer, v noci spí schovaný v dutinách, vstáva za svitania. Pre degu je lepšie, ak je chovaný v skupine, alebo aspoň v páre. Ak budete chovať len jedného degu, budete sa mu musieť veľa venovať, aby ste predišli poruchám správania. Nedávajte však do skupiny dvoch samčekov, po dosiahnutí pohlavnej dospelosti by sa mohli napádať. Degu sú veľmi aktívni a zvedaví, zaujíma ich všetko, čo sa deje okolo, radi lezú a šplhajú, hryzú len zriedka a rýchlo sa skamarátia s tým, kto ich kŕmi a stará sa o nich. Sú roztomilí na pohľad, nie sú to však žiadne zvieratá pre malé deti.
Osmák degu má krátke, zavalité telo, hnedočiernu (iné farby sú výnimkou) srsť, na brušku krémovú a okolo očí svetlé krúžky, dlhý chvostík s riedkymi krátkymi chlpmi, ktorý tvorí jednu až dve tretiny dĺžky tela, na konci opatrený štetinkou chlpov. Chvostíkom udržuje rovnováhu pri svojich skokoch, ale tiež máte nepriateľa. Jeho zvláštnosťou je, že v prípade nebezpečenstva, kedy by sa mohol držaním za chvost cítiť ohrozený, môže osmák konček svojho chvosta doslova zlomiť, na rozdiel od jašterice mu už však nedorastie.
Vzhľadom aj chovaním pripomína pieskomila, činčilu a veveričku dohromady, niekedy sa mu hovorí "čilská veverička". Veľkostne zodpovedá menšiemu morčaťu, dĺžka od hlavy k zadočku býva 12,5 - 19,5 cm, chvostík ďalších 10,5 - 16,5 cm, normálna hmotnosť je 170 - 300g.
Osmáci vynikajú čuchom a sluchom, aj zrak majú lepši ako veľa hlodavcov. Dlhé hmatové fúzy používajú na odhad veľkosti stiesnených priestorov. Predné nohy sú dlhšie ako zadné a na každej je 5 osrstených prstov s pazúriky, ktoré si často okusujú, aby im neprerástli, takže nie je treba im ich zastrihávať ako napríklad psíkom. Názov Osmák vznikol z tvaru žuvacích plôšok ich stoličiek, ktoré majú tvar osmičky.
V prírode je dĺžka života osmák ovplyvnená prirodzenými predátormi. V zajatí sa dožívajú v priemere 5 rokov, niekedy aj 9 rokov, ale takéto prípady sú zriedkavé. Ak samičky žijú spolu so samčekom, dožívajú sa ešte kratšieho veku, pretože časté pôrody ich vyčerpávajú. Samičky majú pomerne dlhú graviditu, 87-93 dní, rodí 4 aj viac mláďat dvakrát až trikrát do roka.
Taxonomické zaradenie:
Ríša: | Živočíchy -Animalia |
Kmeň: | Chordáty -Chord |
Podkmeň: | Stavovce -Vertebrata |
Trieda: | Cicavce -Mammalia |
Podtrieda: | Placentálovia -Placentalia |
Rad: | Hlodavce -Rodentia |
Podrad: |
Dikobrazočelustné -Hystricomorpha |
Čeľaď: | Osmákovite-Octodontidae |
Rod: |
Osmák -Octodon |
Druh: | Osmák degu -Octodon degus |
Malá zaujímavosť: Čeľaď osmákovitých (Octodontidae = v preklade osmizubí) prišla k svojmu latinskému názvu nie podľa počtu zubov, ale podľa stoličiek, kde kľučky skloviny na žuvacích plôškach pripomínajú pri pohľade zhora osmičku. Kuriózne však je, že práve osmák degu tento znak nemá, hoci svojím rodovým menom dal názov celej čeľade.