Komunikácia a zvuky činčíl

Činčilky na prvý pohľad vyzerajú ako obratné, ale tiché zvieratká. Časom však môžete zistiť, že nielen k vzájomnej komunikácii používajú širokú škálu zvukov.

Kontakt

Pri kontakte medzi sebou vydávajú tiché brúkanie , dávajú tým najavo, že sú spokojné, proste si pre seba len tak pískajú. Tieto zvuky vydávajú, i keď s ňufáčikom pri zemi skúmajú  nové miesto, prípadne hľadajú niečo na jedenie, k hlodániu alebo na hranie. Keď brumkajú naberú na hlasitosti, volajú  na druhú činčilku (Kde si? Ozvi sa, nemôžem ťa nájsť!). Patrí to k vyjadreniu ich pospolitosti. Nie inak sa snaží upozorniť na seba človeka, keď chcú maškrtu alebo len pohladiť a poškrabkať, a človek si ich nie a nie všimnúť.

Mláďatá

Mláďatká sú vo svojom hlasitom prejave ešte rozmanitejšie. Pri starostlivosti mamičkou kvičia vysokým tónom. Stačí len mamičkiné očuchávanie a bábätko si okamžite spomenie, že sa chce pomaznať či najesť . Vo chvíli, kedy sa mu dostáva dostatočnej starostlivosti, spokojne si pospevujú podobne ako dospelá činčila. S plným bruškom, vymydleným kožúškom, umytými uškami aj pusinkou hľadá mláďatko úkryt v blízkosti mamičky, kde by mohlo nerušene spať . Kým ľudská mamička rozpráva pred spaním svojim deťom rozprávky, u činčíl je to naopak - mláďatká mamičke pospevujú, kým nezaspia. A tak ako ľudské mláďa aj malé činčilky bývajú po prebudení nevrlé ... Kedykoľvek sa malé činčilky boja, hľadajú úkryt, ublíženeckým hláskom dávajú okoliu najavo, že je malé bábätko a chce byť chránené.

Párenie

V ruji sú samičky k svojmu partnerovi prítulnejšie a vábia samčeka jemným volaním. Ten odpovedá kľudným tokáním, drhne zadnou časťou tela o zem a vytvára šuštiaci zvuk nápadný vrtením chvosta. Pokiaľ nie je samička pripravená na párenie, samček ju prenasleduje a jej dôjde trpezlivosť , zdvihne sa na zadné nohy a cvakaním zubov odháňa chtivého činčiláka. Samčekovo tokanie potom nadobúda na zúfalstve , snaží sa samičku prehovoriť, sťažuje sa as urazeným brumlkanim odchádza . Niekedy jeho sťažovanie znie ako hmlová siréna .
Po úspešnom párení samček pár minút vydáva podivne vysoký a piskľavý víťazný pokrik. Doznievajúce vzrušenie sa potom prejavuje chrapľavými zvukmi, ktoré vyzerajú ako štikútanie. Pár sa potom schúli svorne k sebe na poličke a zaspáva.

Zlosť a obrana

Pri boji o chutnú vetvičku alebo o celý obsah misky brániacia činčilka zašteká na obťažujúceho jedinca. Ono "zmizni!" môže činčilka šteknúť aj na pána, keď sa ju snaží vytiahnuť z klietky proti jej vôli, alebo pár medzi sebou práve prežíva manželsku hádku .
Typicky obranným gestom, postojom na zadných, činčila signalizuje, že je pripravená okamžite páliť ťažkú muníciu - vlastný moč. Nezriedka strieľa bez varovania.
Už umiernenejším zvukom je odseknutie , maznáčik tak reaguje na nechcený dotyk, či už človeka alebo činčily.
Žalostne znejúce volanie , vydávané činčilky väčšinou zo spánku, môže byť len reakciou na zlý sen alebo tiež na neznámy zvuk. Poplašený paniček hneď pribehne za svojím miláčikom, aby ho uchlácholil, a nájde svoju činčilku napnuto sedieť s otvorenými očami s nechápavým výrazom. Stačí potom pohladiť rukou alebo slovom a maznáčik opäť pokojný zaspáva.